Ondrej Šulaj patrí k najvýznamnejším slovenským scenáristom generácie debutujúcej v 80. rokoch. Patrí tiež k tým, ktorí po roku 1989, a najmä po zániku Koliby a zmenách v televíznom prostredí, keď slovenský film takmer prestal existovať, udržiavali kontinuitu filmovej tvorby. Spoločne s neveľkou skupinou spolupracovníkov, spoluscenáristov, režisérov, kameramanov i hudobných skladateľov pomáhal jednotlivé filmy „vydupať zo
zeme“.
Po absolvovaní štúdia Filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky na bratislavskej VŠMU v roku 1974 sa venoval divadlu (Divadlo SNP Martin, Nová scéna Bratislava) ako dramaturg, šéfdramaturg, ale i autor a režisér.
Napísal scenáre pre celý rad televíznych filmov i pre hrané filmy nakrútené ešte
v štúdiu Koliba: Pomocník (1981) Zora Záhona, Pavilón šeliem (1982) Dušana Trančíka, Tichá radosť (1985) Dušana Hanáka, Štek (1987) Miloslava Luthera či Správca skanzenu (1988) Štefana Uhra. Následne bol scenáristom – Neha (1991), Všetko čo mám rád (1992), ktorý uvedie na jeho počesť Art Film Fest, a spoluscenáristom – Záhrada (1995), Orbis Pictus (1997), poviedka Obrázky z výletu z filmu Praha očima… (1998) filmov režiséra Martina Šulíka.
Za scenár k filmu Juraja Nvotu Muzika (2007) získal národnú filmovú cenu Slnko v sieti.
Režíroval v divadle i v televízii (O psíčkovi a mačičke, Na Bukvovom dvore) a v súčasnosti začína nakrúcať svoj dlhometrážny debut Agáva podľa predlohy Ladislava Balleka Agáty.
Profesor Ondrej Šulaj sa narodil 26. septembra 1949 pri Zvolene, vo Vígľaši. Na VŠMU pôsobil nielen ako pedagóg, ale aj ako prodekan (1991 – 1993) a dekan (1993 – 1999) FTF
VŠMU a rektor VŠMU (2003 – 2011) a v máji 2014 bol zvolený za dekana FTF VŠMU. V súčasnosti je prezidentom Slovenskej filmovej a tel
