Vždy len výnimočné filmy

22. ročník Art Film Festu, ktorý sa dnes začína, uvedie 132 filmov. Mnohé z nich už zarezonovali na svetových festivaloch. Riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel hovorí, že v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne chce vždy predstaviť výnimočné filmy.
Len dva z jedenástich súťažných filmov nemajú žiadne ocenenie. Zavážia ceny, keď zostavujete súťaž?
Nie je to určujúce. Pozoruhodné filmy začínajúcich tvorcov dnes už nemôžu ujsť pozornosti dramaturgov najväčších festivalov. Takže nie je náhoda, že ak sa dostanú aj do nášho výberu, majú už nejaké ocenenia. Platí, že o ocenené filmy je logicky väčší záujem – niekedy to pripomína boj medzi festivalmi.
Možno vystopovať čosi, čo majú súťažné filmy spoločné?
Áno, všetky sa zaoberajú vážnou, silnou témou. Na prvý pohľad v nich nie je mnoho radosti. Reflektujú skôr strasti všednej reality, dotýkajúce sa obyčajného človeka rovnako v Európe, Amerike či Afrike. Pre mňa však je skôr zaujímavé, aby boli filmy v súťaži čo najrozmanitejšie. Máme aj jeden film z Austrálie, dva zase nakrútili ženy. Vo veľkom filmovom svete je pritom stále výnimočné, keď sa žena dokáže presadiť medzi mohutnou väčšinou mužských tvorcov.
Festival ponúkne v programe 132 titulov. Na ktoré tri by ste upozornili?
Na ukrajinský Klan. Bez jediného slova, bez hudobnej kulisy, sú v ňom len ruchy, je neuveriteľne napínavý, emotívny, pôsobivý. Nepozerá sa naň ľahko, ale predstavuje ohromujúci zážitok. Na film Túlaví psi, najnovší film taiwanského režiséra Tsai Ming-lianga, ktorý patrí medzi najvýznamnejších súčasných tvorcov. Len prostredníctvom statických pohľadov, zdanlivo nesúvisiacich obr azov a dialógov stavia podmanivú výpoveď o svete okolo nás. A na Made in Britain Alana Clarka. Je totiž jeden z najlepších, ktoré uvedieme v jeho profile. Aj preto, lebo kladie množstvo nepríjemných otázok, na ktoré ešte aj dnes hľadáme odpovede.
V sekcii Okolo sveta žiaria mená Daniel Radcliffe a Nicolas Cage. Majú pritiahnuť divákov?
Obaja hrajú čosi jedinečné. Keď som v programe benátskeho festivalu videl, že vo filme Joe hrá Nicolas Cage a režíruje ho David Gordon Green, bol to pre mňa jasný signál. A predtucha nesklamala. Nicolas Cage sa opäť po rokoch predstavuje vo výbornej forme. Odkazuje na jeho najslávnejšie herecké obdobie, keď nakrúcal s Coppolom, Coenovcami, Lynchom a ďalšími esami americkej nezávislej scény. Postava mladého Allena Ginsberga, ktorý pr ichádza do New Yorku študovať a dostane sa do osudových vzťahov s budúcimi velikánmi nezávislej literárnej scény vo filme Zbav sa svojich miláčikov, je zase prvá dospelá a zároveň veľmi silná figúra Daniela Radcliffa.
Je dôležité získať filmy z Cannes, ktorý sa koná sotva mesiac pred Art Film Festom?
Nebol by som rád, keby sa počet získaných filmov z Cannes stal kritériom úspešnosti Art Film Festu. Minulý aj predminulý rok sme uviedli Život Adéle aj Hanekeho Lásku, oba v Cannes zvíťazili. Pokojne sa však môže stať, že príde ročník, keď získame len jednu alebo dve „palmové“ novinky. Tento rok máme v programe sedem filmov, ktoré sa v Cannes presadili.
Čo najviac zaváži, keď chcete takéto filmy získať do programu festivalu?
Dlhoročné skúsenosti, ktoré človeku umožnia kontakt na ľudí, predstaviteľov významných svetových spoločností, čo o takýchto filmoch rozhodujú. A dôležité je tiež mať dobré kontakty s českými a slovenskými distribútormi – ak si zoberieme len filmy z Cannes, niektoré už majú tunajší distribútori. Peniaze stoja až na ďalšom mieste.
 
Jena Opoldusová, redaktorka denníka PRAVDA