Vo veľkej umelej hlave skrýva tvár hudobný génius a tajomný šéf avantgardnej kapely Frank. Čudná je aj členka skupiny Clara. Poodhaliť ich tajomstvo by chcel mladý muzikant Jon, ktorý sa znenazdajky v kapele ocitol. Nekonvenčná komédia Frank, ktorú nakrútil uznávaný írsky režisér Lenny Abrahamson, ukončila krátko pred trištvrte na dve sobotňajšieho skorého rána Art Film Fest Trenčianske Teplice – Trenčín. Program 22. ročníka medzinárodného filmového festivalu, ktorý uviedol 133 filmov, si pozrelo 24 471 divákov. Bolo z čoho vyberať. Filmoví fajnšmekri zvládli bežne päť celovečerných filmov denne. A tí, čo si vybrali aj z ponuky Nočnej prehliadky, zvládli každý deň aj porciu šiestich titulov. Nie každý vychádzal zakaždým z kina zahriaty či znepokojený nekaždodenným zážitkom. Ani ocenenia z najprestížnejších festivalov totiž nie sú zárukou, že sa ten-ktorý film bude páčiť všetkým bez rozdielu. Ani diskusie, ktoré nejeden z filmov vyvolal – ako hoci Kim Ki-dukov Möbius, Loachova Jimmyho tančiareň či Slaboshpytskeho Klan – neboli márne. Aj mnohí ďalší tvorcovia prinajmenšom podpichli, znepokojili či vyprovokovali, hlavne, že nenudili.
Len dva z jedenástich titulov v hlavnej súťaži hraných prvých, druhých, prípadne tretích filmov neprišli na Art Film Fest ovenčené najmä cenami z iných festivalov. Jeden z nich, česko-francúzsku Cestu ven režiséra Petra Václava, odmenila porota hneď dvoma Modrými anjelmi – ako najlepší film a druhú sošku si prevzala predstaviteľka hlavnej hrdinky Klaudia Dudová za najlepší ženský herecký výkon. Konfrontovať názor medzinárodnej poroty s vlastným nebude problém, príbeh mladej Rómky, zápoliacej o obyčajný život, sa už premieta aj v slovenských kinách.
Dvaja Modrí anjeli odleteli do Mexika. Emóciami pulzujúci film Sendvičový klub získal sklenú sošku za najlepšiu réžiu – Fernando Eimbcke už zaň dostal Striebornú mušľu za réžiu v San Sebastiane – a María Renée Prudencio za najlepší ženský herecký výkon. Za postavu dokonalej matky, ktorá zneistie, keď zistí, že jej syn si našiel prvú lásku.
Nič azda nemôže srdce organizátorov tak potešiť, ako plné kinosály. V trenčianskoteplickom zrekonštruovanom kine Prameň sa desiatky divákov postojačky či sediac na zemi tlačili v bočných uličkách. Niekedy vydržali až do konca, inokedy sa z kina odchádzalo – sporadicky ako napríklad z Polanského Venuše v kožuchu, ale aj húfnejšie.
Nebyť Art Film Festu mnohé z filmov premietaných na festivale by slovenskí diváci jednoducho nemali šancu vidieť. Hoci výbornú austrálsku snímku 52 utorkov o matke, ktorá sa rozhodla pre zmenu pohlavia, a jej dospievajúcej dcére, objavujúcej svet erotiky a sexu. Ani slávne mená – ak nejde o komerčné „výrobky“ hollywoodskej továrne na sny – nepresvedčia neraz distribútorov, aby film zakúpili pre slovenské kiná. Len právo na odpremietanie filmov na festivale stálo organizátorov 40-tisíc eur. Potešili takmer 25 tisíc divákov, hoci tento rok bol Art Film Fest o dva dni kratší ako bývalo zvykom. Mali totiž možnosť vidieť to najzaujímavejšie, čo prinášajú kinematografie skoro celého sveta.
Pendlovanie medzi Trenčianskymi Teplicami a Trenčínom, ktorý má viac kín i kinosál, nie je najšťastnejším riešením. Na rozlúsknutie problému s nedostatkom kinosál v kúpeľnom mestečku však sotva bude stačiť Arabelin čarovný prsteň.
