Zlatý medveď pre Panahiho

Art Film Fest s potešením prijal správu, že Jafar Panahi získal najvyššie ocenenie na festivale v Berlíne. Radosť je o to intenzívnejšia, že slávny iránsky režisér bol predsedom poroty na 15. Art Film Feste v roku 2007. Spolu s Romanom Polanskim a tisíckami návštevníkov si užíval skvelú atmosféru na trenčianskom námestí, ktorú vytvorila nezabudnuteľná hudobná kulisa Orchestra Gorana Bregovića. Vtedy nikto netušil, že to je nadlho jedna z posledných zahraničných ciest pre  laureáta Zlatého leva z Benátok (za film Kruh), víťaza Zlatej kamery v Cannes (Biely balónik), ako aj držiteľa Veľkej ceny poroty v Berlíne (Ofsajd). Pred šiestimi rokmi bol Jafar Panahi (roč. 1960) odsúdený za údajnú protirežimnú činnosť k šiestim rokom domáceho väzenia a 20-ročnému zákazu tvorby a vycestovania do cudziny. Napriek tomu sa mu podarilo vytvoriť nezávislé snímky Toto nie je žiadny film (2011) a Zatiahnutý záves (2013), uvedené a ocenené vo svete aj proti vôli oficiálnych úradov. 65. Berlinale teraz ponúklo jeho tretí „exilový“ film Taxi. Hoci najvyššie iránske autority protestovali proti uvedeniu filmu, šéf festivalu Dieter Kosslick uviedol, že premietanie tohto diela je vyjadrením vytrvalého, tichého protestu voči šikane, ktorej je Panahi vystavený. A dodal, že takýto druh solidarity je správny a nevyhnutný. Ozvali sa aj hlasy, že uvádzať filmy poskribovaného filmára je z politického hľadiska správna vec, ale skôr by sa mali uvádzať v mimosúťažných blokoch, keďže logicky vznikajú v neštandardných podmienkach, a preto nedosahujú estetické, ani kinematografické kvality. Lenže svetová premiéra Taxíku sa stala príjemným prekvapením – pre novinárov i kinofilov. Samotný filmár predstavuje taxikára, ktorý brázdi ulice Teheránu a rozpráva sa a hlavne počúva rôznych pasažierov. Niektorí ho poznajú, iní nie, ale všetko pôsobí autenticky ako život sám. Najväčšou devízou jednoduchého príbehu je humor. Slobodný smiech, prameniaci z poznania ľudskosti ako prirodzená reakcia na univerzálne slabosti človeka. Film je možné aj vnímať ako cennú filmovú príučku, založenú na známom pravidle – ak vieš, čo chceš a vieš to aj vyjadriť, všetky známe floskule o filmovej tvorbe a veľkých peniazoch v skutočnosti neplatia. Iránsky tvorca predstavil nielen ľudí najrôznejších typov, ale prostredníctvom stretnutí s nimi zobrazil množstvo postrehov o realite v Teheráne, keď kladie sympatický dôraz na jednoduchých ľudí a na mesto, ktoré ich ovplyvňuje. Bude zaujímavé sledovať, ako sa s touto sympatickou lekciou ľudskosti a porozumenia vysporiada diktátorský náboženský systém. Jafar Panahi si logicky nemohol prevziať Zlatého medveďa, a tak jeho bezprostrednú reakciu sprostredkovali agentúrne médiá: „Som nesmierne šťastný nielen za seba, ale aj za celú iránsku kinematografiu.“ A ešte dodal: „Ak by moji krajania mohli vidieť doma moje filmy, vymenil by som to za všetky ocenenia.“
Víťazný film z Berlína sa bude snažiť uviesť aj pripravovaný 23. Art Film Fest. Peter Nágel, riaditeľ MFF Art Film Fest