00

dní


00

hodín


00

minút


00

sekúnd


3 otázky pre režiséra filmu Garuda Bastiana Meiresonna

V histórii sekcie Prísľuby z východu už Art Film Fest uviedol tri indonézske akčné filmy. Dokument Garuda, ktorý premieta tento rok, ukazuje, aký bol tento žáner významný pre Indonéziu a ako dopadol. Jeho režisér hovorí, že pri nakrúcaní sa naučil, že indonézske filmy sú plné prekvapení – v dobrom i v tom najhoršom význame.

Čo vás inšpirovalo, aby ste nakrútili debut o indonézskom akčnom filme?

Mal som to šťastie a v rokoch 2011 a 2013 som robil dve dôležité retrospektívy vo Švajčiarsku a Francúzsku, zamerané na takzvané nezávislé ,,arthouse” filmy. Keď som to spomenul indonézskym priateľom, povedali mi: „Čo za filmy to ukazuješ v zahraničí ako indonézske? Tu sme o nich nikdy nepočuli, ani tu nikdy neboli premietané.“ Na otázku, na akých filmoch vyrastali, do jedného odpovedali: „Barry Prima a akčné filmy.“

Ako ste teda výberali filmy do dokumentu Garude?

Najprv som zisťoval, ktoré filmy ešte existujú – mnohé akčné klasiky boli zničené. Musel som tiež prihliadať na kvalitu kópie, ktorá je vo všeobecnosti zlá. Nie sú 16 alebo 35mm kópie, alebo zreštaurované verzie. Niektoré filmy sme našli v Nemecku, Nórsku, Grécku, Japonsku či Puerto Ricu, kde sa premietali. Objavili sme aj nemecké 8mm kópie filmov z 70. rokov. V rou 1974 ich totiž premietali v špecializovaných kinách. Napokon sme nazbierali 30 použiteľných filmov počínajúc 30. a 40. rokmi, indonézske verzie Tarzana a Zorra, ktoré odvtedy neboli nikde premietané a použili sme ich v Garude.

Obľúbili ste si niektorú postavu alebo hviezdu?

Jednoznačne Barryho Primu. Je to legenda. Keď som sa spýtal na obľúbeného herca, KAŽDÝ Indonézan uviedol jeho meno. Mal som to šťastie robiť s ním jeho druhý rozhovor v kariére, moment, ktorý si zapamätám na celý život. Má neuveriteľnú charizmu.

Adrián Žiška

Kristína Aschenbrennerová