00

dní


00

hodín


00

minút


00

sekúnd


Laura Aimone: Zatial je v každom filme kus nádeje

Kedy je film dobrý? Podľa filmovej historičky a spolupracovníčky mnohých svetových festivalov Laury Aimone vtedy, keď divák stratí pojem nielen o čase, ale aj o tom, že je v kine. Členka Hlavnej poroty Medzinárodnej súťaže hraných filmov na Art Film Feste hovorí, že taký film môže človeku napríklad pomôcť aj vyriešiť problém, ktorý nosí v hlave.

O filmoch, ktoré sa objavujú vo festivalových súťažiach, sa hovorí, že sú to ,,samé depky”. Platí to aj na tohtoročnom Art Film Feste?

Žiadny zo súťažných filmov, ktoré sme zatiaľ s ostatnými porotcami videli, nebol veselý. Ale v každom bol kus nádeje. Vtedy človek neodchádza z kina v depresii. Nádej, ktorú ponúkajú súťažné filmy na Art Film Feste, môže vlastne človeka pozdvihnúť.

Videli ste zatiaľ polovicu z jedenástich filmov, ktoré sa tento rok uchádzajú o Modrého anjela. Už máte favoritov?

Zatiaľ sme sa zhodli na dvoch filmoch, ktoré vytŕčajú spomedzi tých, ktoré sme videli. Nemôžem, samozrejme, uviesť ich názvy.

Ako vlastne s ostatnými porotcami filmy hodnotíte?

Sme veľa spolu a tak môžeme o filmoch aj veľa hovoriť. Stretávame sa už pri raňajkách a už vtedy hovoríme o filmoch, ktoré sme videli. V súťaži sú veľmi rôznorodé tituly. Nie je preto ľahké ich porovnávať, ale Art Film Fest odovzdáva viacero cien a som si istá, že napokon ku každej z nich nájdeme film, ktorý si ju naozaj zaslúži.

A čím vás osloví dobrý film?

Pre mňa je dôležitý príbeh. Oveľa viac, než spôsob, ako je film nakrútený.

Sledujete teda radšej filmy, ktoré majú diváka rozptýliť, alebo také, ktoré sa na čosi sústredia?

Je dobré, keď sa filmári sústredia na nejaký problém. Keď divák vidí taký film a osloví ho, môže mu príbeh, ktorý na plátne zhliadne, čosi osvetliť, môže mu pomôcť vyriešiť problém, ktorý v sebe nosí, môže ho upozorniť na čosi, čo by si inak nevšimol.

Ako ste sa vy dostali k tomu, že sa film sa stal vaším zamestnaním?

Vlastne náhodou. Najprv som dostala možnosť navštevovať seminár o filme, keď som študovala lieratúru. A potom som dostala ponuku, aby som pomáhala pri príprave filmového festivalu. Prikývla som ešte ten istý deň.

A máte pocit, že talianski diváci pristupujú pre slávnu históriu talianskeho filmu ku kinematografii inak, ako iné národy?

Myslím, že tú históriu talianskeho filmu vnímame, nosíme ju v sebe a hodnotíme filmy aj cez prizmu tejto histórie. Ale v Taliansku sa aj v súčasnosti nakrúcajú zaujímavé filmy, ktoré upozorňujú na témy okolo nás.

Juraj Fellegi