Český režisér Jan Hřebejk si v sobotu prevezme cenu Zlatá kamera • Art Film Fest
00

dní


00

hodín


00

minút


00

sekúnd


Český režisér Jan Hřebejk si v sobotu prevezme cenu Zlatá kamera

Pelíšky, Musíme si pomáhať, Pupendo, Šakalí léta, Česká soda, Kawasakiho růže, Nevinnosť, Učiteľka,… O jeho talente svedčí plejáda divácky úspešných filmov, ktoré oceňujú aj filmoví profesionáli. Získal niekoľko cien Český lev a jeho okupačná komédia Musíme si pomáhať bola nominovaná na Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Jeden z najplodnejších českých režisérov, na ktorého nové dielo sa vždy napäto čaká, Jan Hřebejk, si na Art Film Feste prevezme ocenenie Zlatá kamera. Verejnosť sa s ním môže stretnúť v sobotu 24. júna o 11.00 v Kulturparku, kde bude mať Masterclass.

 

Pred necelým rokom ste uviedli do kín film Učiteľka, teraz prvý diel filmovej trilógie Záhradníctvo: Rodinný priateľ, ďalšie dve snímky budú nasledovať v priebehu najbližších mesiacov. Spíte niekedy?

Áno, väčšinou v noci. A niekedy aj počas dňa.

Pelíšky sa pred rokmi stali akýmsi symbolom Vianoc a rodinných večerov. Je novinka Záhradníctvo, ktoré tejto kultovej snímke predchádza, tiež určený ako film pre rodinu?

Záhradníctvo nie je taká zábava. Je to skôr ako druhá polovica Pelíšok, ktorá jedná so smrťou, okupáciou a podobnými témami. Podobné je skôr filmu Musíme si pomáhať.

 

Jednotlivé diely rodinnej ságy Záhradníctvo sa líšia žánrom aj obdobím, do ktorého sú ich príbehy zasadené. Čo bolo z vášho pohľadu kľúčové, aby tieto filmy fungovali ako samostatne, tak aj ako celok?

Oboje. Je to vlastne šesťhodinový film, ale chceli sme, aby každý príbeh fungoval i sám za seba.

 

Odlišujete ich vizuálne či štylisticky?

Mali sme to síce v úmysle, predovšetkým čo sa týka gradingu (korekcia farieb, pozn. red.), ale pri dokončovaní sme od toho upustili. Predsa len, sú to filmy medzi sebou previazané.

 

Vo svojich najúspešnejších dielach sa zväčša vraciate do minulosti. Čo vás do nej ťahá? Bolo to napríklad v prípade Učiteľky, ktorej téma je nadčasová, nevyhnutné? Je pre vás minulá doba vhodnejšia na vykreslenie konfliktov?

Dobový film je jednoducho výzva pre všetkých. Väčšinou to rozhodne autor – Petr Jarchovský, pretože sa rád drží svojej pôvodnej inšpirácie.

 

Učiteľka zaznamenala veľký úspech, priniesla ceny zo viacerých festivalov, ale podarilo sa ju predať aj do distribúcie vo viacerých krajinách. To nebýva na slovenský film až také časté. Čím si vysvetľujete jej medzinárodný úspech?

Mali sme šťastie, že v Cannes kúpil film dobrý predajca – filma Level K.

 

 

A čo z pohľadu samotného príbehu? Portofólio krajín, do ktorých sa film dostal je pestrý od postkomunistických štátov až po Západ, či dokonca do Ázie.

V širšom zmysle slova je to film o korupcii, manipulácii, konformizme a strachu. V postkomunistických krajinách bude fungovať asi podobne, ako u nás. V Japonsku alebo v Izraeli je pravdepodobné, že si tie otázky a asociácie budú diváci skladať podľa vlastnej skúsenosti a histórie.

 

A aké bolo uvedenie v USA? Nedávno ste tam s filmom absolvovali šnúru.

Mnoho z divákov boli Česi a Slováci, ktorí tomu rozumejú veľmi dobre. Americké publikum skôr zaujímali súčasné asociácie, napríklad na miestnu politiku.

 

Scenár k spomínaným filmom napísal Petr Jarchovský, s ktorým spolupracujete roky. Spolu ste študovali už na gymnáziu, no vaše prvé, vysokoškolské filmy, ste robili so scenáristom Petrom Zelenkom. Ako sa začal váš tvorivý tandem s Jarchovským?

Spoločne sme písali pesničky, potom divadelnú hru. Tá sa ale nehrala. Vyrastali sme spolu, počúvame podobnú hudbu, čítame podobné knihy, pijeme obdobné nápoje… Vieme vyvetrávať konflikty.