Jiří Bartoška: Vďaka Bohu za každý festival

Držiteľ novej Ceny prezidenta festivalu, český herec Jiří Bartoška, pre Festivalový denník

 

Na festivale Art Film Fest dostanete dnes večer prvýkrát novú Cenu prezidenta festivalu, ktorú udeľuje Milan Lasica, ako vnímate toto ocenenie?

Nie je to ani tak ocenenie samotného Bartošku, beriem to ako ocenenie festivalu v Karlových Varoch, ktorý tento rok organizujeme už 24-krát a mám pocit, že celkom úspešne. Je to ocenenie celého tímu ľudí, rovnako som to vnímal, keď som si tento rok preberal Českého leva.

Na jeho čelo ste sa postavili rok po tom, čo vznikol festival Art Film u nás.

Áno, náš festival mal byť pôvodne v roku 1993 zrušený, pretože vtedajšie ministerstvo kultúry sa rozhodlo, že to nemá zmysel. A keď sa na to dnes pozerám s odstupom, ukázalo sa, že nie všetky rozhodnutia, ktoré robia vlády, sa ukazujú ako múdre. Po 24 rokoch je to pre nás satisfakcia. A aj s Milanom Lasicom sa aspoň takto podporujeme.

Ako dlho sa poznáte?

Ten filmový a divadelný svet je taký malý a on je takou významnou osobnosťou, že nie je možné ho nepoznať. Pamätám si, keď aj s Julom (Satinským, pozn red) nemohli vystupovať v Bratislave a dostali azyl v Brne. Ja som tam bol v tej dobe na škole, na Janáčkovej akadémii, takže ho poznám naozaj veľmi dlho. A potom som celkom často hrával na Slovensku, no nie ani s ním, ako s jeho ženou Magdou Vášáryovou. A máme ešte niečo spoločné – hrávame golf, aj keď nie dobre, ale o to radšej. A tak sa stretávame aj mimo filmových akcií, na golfových ihriskách.

Magda Vášáryová bude na festivale tiež ocenená, budúcu sobotu dostane Hercovu misiu…

…áno, veď kto by si to zaslúžil viac ako ona? Je legenda, už len tým, že ju Franta Vláčil už v roku 1967 prvýkrát obsadil do filmu Markéta Lazarová. Vďaka filmovým pondelkom v Československej televízii aj český národ mohol sledovať, aké široké herecké mantinely má, aká je obrovská osobnosť. Je škoda, že nezostala herečkou.

Túto cenu vy už máte, už v roku 2001 ste pripevnil tabuľku so svojím menom na Most slávy v Trenčianskych Tepliciach. Na Art Film Feste ste teda ocenený už druhýkrát.

A vtedy to bolo s Emilkou Vášáryovou a Belmondom! To bola skvelo namixovaná kombinácia. Aj keď podľa mňa sú Trenčianske Teplice malé na takúto kultúrnu akciu, bolo to veľmi príjemné. Tiež si pamätám, ako sme boli všetci spolu na obede u vtedajšieho ministra zahraničia, a ja som si pri fotení kľakol na všetky štyri, vzal do ruky rukáv a Belmondovi leštil topánky – tým som ho adoroval. Pozývali sme ho tento rok aj do Karlových Varov, ale nemôže prísť, už je veľmi starý. Tak je aspoň hlavnou postavou našich plagátov.

Čo je podľa vás základom pre dobrý festival?

Kvalitné filmy a keď mám povedať za nás, Vary majú jednu obrovskú výhodu – Corbusier o nich povedal, že je to sled secesných tôrt, hrával tam Paganini, Goethe písal básne. Je to nádherné údolné mesto s geniom loci a dnes už aj festival s tradíciou a dobrým technickým zázemím. Košice nepoznám až tak dobre, pamätám si len, ako sme tam chodili ešte s divadlom na zájazdy, na krásnu katedrálu a historické centrum, ale inak veľmi nie. A obávam sa, že nebudem mať možnosť to zmeniť ani dnes. Náš festival je tesne pred štartom, takže som prišiel na otočku, podporiť Milana.

Tento rok ste oslávili 70. narodeniny, cena od neho je aj ako darček k nim – rád bilancujete?

Nemám len jeden svoj najobľúbenejší film, človek keď spomína, tak skôr na tie štáby, s ktorými robil, s kým mu bolo dobre. Ukázalo sa, že keď to bolo dobré na pľaci, odrazilo sa to aj na návštevnosti,. Veľmi som robil aj so Standom Párnickým či Dušanom Hanákom. Vždy to boli príjemné nakrúcania, no moja slovenčina nie je dobrá, neviem, kde je ô, ď a tak som bol vždy predabovaný, čo je škoda, ale nedá sa nič robiť. Takže som bol vo veľa ‚bijákoch‘ ako československý herec.

V rámci festivalu sa zajtra premietne aj váš film Teória tigra.

No, to je dobrý ‚biják.‘ (Smiech) Keď sme sa o tom s režisérom Radkom Bajgarom bavili, chcel som, aby bol viac smutný, aby to nebola len veselohra. Pretože tí ľudia v ňom mali dlhoročný vzťah, dve deti, mali sa radi, no dospelo to do štádia, kedy si ten muž povedal, že aj keď už má taký a taký vek, chce skúsiť, či by to nešlo aj inak. Je to nakoniec smutná veselohra, ale veľmi uveriteľná, pretože tento príbeh sa môže stať v Bratislave, v Košiciach, v Pardubiach, všade. Ľudia takto naozaj žijú.

Milan Lasica má v rámci festivalu aj vlastnú sekciu obľúbených filmov, aké sú tie vaše obľúbené?

Milujem staré filmy, napríklad Formanove ‚bijáky‘, Vlasy alebo aj iné, alebo napríklad Forest Gump, to sú všetko filmy, ktoré nezostarli o milimeter, je ich veľa veľa. Zaplať pán Boh, že sú akcie, kde si človek pozrie, čo bolo a kde má tiež možnosť vidieť filmy, ktoré by za normálnych okolností nevidel. Vďaka za každý festival.

 

Lucia Čížová