Patria medzi elitu svetovej kinematografie. Ich diela pozná nielen ten, kto sa filmu dlhé roky venuje. Novinky tejto vybranej skupiny svetovo uznávaných režisérov by ste určite nemali na 25. Art Film Festu prehliadnúť. Ale v programe je známych mien, samozrejme, oveľa viac.
Terrence Malick
Song to Song (19. / 21. jún)
Status kultového režiséra získal už svojím druhým filmom Nebeské dni. Drámou Strom života získal Zlatú palmu v Cannes. Art Film Fest prináša hneď jeho dve najnovšie snímky. Prvou je experimentálna romantická dráma, ktorá sa odohráva v Austine. V centre texaskej hudobnej scény sa prelínajú ľúbostné peripetie dvoch párov z hudobnej brandže, ktoré stelesnili hviezdne osobnosti Ryan Gosling, Rooney Mara, Michael Fassbender, Natalie Portman a Cate Blanchett.
Cesta času (17. / 18. jún)
Takmer štyridsať rokov sa vo vizionárskej mysli jedného z najvýznamnejších amerických režisérov rodila myšlienka na ambicióznu esej, ktorá nakoniec dostala originálnu filmovú podobu. Pozoruhodné dielo sa zaoberá a súčasne polemizuje so vznikom, vývojom a zánikom vesmíru, životným cyklom slnečnej sústavy. Jedinečný zážitok na veľkom plátne!
Kim Ki-Duk
Sieť (19. / 24. jún)
Jeden z najznámejších kórejských režisérov uznávaný na celom svete pre svoje výnimočné výtvarné cítenie a uhrančivé filmové výpovede. Art Film Fest uvedie jeho kontroverzný film o chudobnom severokórejskom rybárovi, ktorý sa pre poruchu motorového člna ocitne vo výsostných vodách Južnej Kórey. Tam je zatknutý a vyšetrovaný ako nepriateľský agent. Keď sa dokáže jeho pravá totožnosť, dostane ponuku na azyl. Hrdo odmietne. Čo ho však čaká doma…?
Francois Ozon
Frantz (18. / 20. jún)
„V tomto filme som našiel hneď niekoľko svojich obsesií. Nikdy predtým som nerobil vojnový film, bojové scény, nemecké mestečko, Paríž v čiernobielych farbách… Bolo pre mňa veľmi dôležité rozprávať tento príbeh z nemeckého pohľadu, zo strany porazených. Očami tých, čo boli ponížení Versailleskou zmluvou, ktorá pripravila živnú pôdu pre ohromný nárast nacionalizmu. Pre vyjadrenie tohto zložitého obdobia som si vybral klasické melodramatické témy, akými sú vina a odpustenie.“ (François Ozon) Film mal svetovú premiéru v Benátkach, kde nemecká herečka Paula Beer získala Cenu Marcella Mastroianniho. Z 11 nominácií na francúzsku výročnú filmovú cenu získal Césara za kameru.
Ulrich Seidl
Safari (21. / 24. jún)
Jeden z najznámejších a najoceňovanejších európskych filmových režisérov. Všetky jeho filmy sa vyznačujú špecifickým štýlom a príznačným režijným rukopisom. Dôsledne presadzuje stieranie hraníc medzi dokumentárnou a hranou oblasťou kinematografie. Jeho najnovší film je opäť výnimočný, opäť búra hranice a filmové konvencie. Pozrieť si nový film tohto rakúskeho režiséra je vždy zážitok! Seidl bol osobne na Art Film Feste v roku 2013, kedy získal ocenenie Zlatá kamera.
So stratami treba rátať (18. jún)
Starší film Ulricha Seidla si vybral do svojej sekcie košický rodák Peter Kerekes. Hoci železná opona padla, československo-rakúska hranica naďalej rozdeľuje dva odlišné svety – blahobyt rakúskeho kapitalizmu a chudobné pozostatky československého reálneho socializmu. Vdovec Sepp sa o seba po smrti manželky nedokáže postarať a rozhodne si nájsť novú ženu/ slúžku za hranicou v neďalekej českej dedine, kde nájde vdovu Paulu. Medzi párom starších ľudí sa začne odvíjať univerzálny príbeh o osamelosti a nenaplnenej túžbe. A tiež o strate hraníc, domova, mladosti a lásky. A to všetko s božským hlasom Karla Gotta v českej i nemeckej verzii.
Aki Kaurismäki
Druhá strana nádeje (23. / 24. jún)
Vynikajúci fínsky režisér patrí k najvýznamnejším svetovým režisérom. Vo svojich štylizovaných trpkých tragikomédiách, pravidelne oceňovaných na prestížnych festivaloch, sa zameriava najmä na osudy rôznych outsiderov a stroskotancov z okraja spoločnosti. Jeho najnovší film rozpráva dva príbehy, ktoré sa pretnú po 40 minútach. Horko-smiešna snímka, nakrútená s príslovečným citom, ukazuje, že svet môže byť a mal by byť – napriek všetkému – lepším.
Paul Verhoeven
Elle (16. / 18. jún)
Hoci ide o film z minulého roku, je už možné hovoriť o klasike. Posledný film holandského svetobežníka mal svetovú premiéru v Cannes 2016 a okamžite vzbudil oslavné aj kontroverzné reakcie. Nielen pre „delikátne brutálny“ obsah, ale aj pre svoje neoddiskutovateľné kvality. Pozná ho už každý filmový fanúšik, hoci… poznať ešte neznamená vidieť. Oficiálnej distribučnej premiéry na Slovensku alebo v Čechách sa film zatiaľ ešte nedočkal. Od svojho vzniku získal takmer 60 ocenení po celom svete, okrem iného aj Zlatý Glóbus a nomináciu na Oscara pre Isabelle Huppert, bez ktorej, ako už viackrát potvrdil slávny holandský režisér, by nikdy nevznikol. Ako dopadne „hra“, ktorú rozvinie neprístupná šéfka firmy na vývoj videohier, ktorú doma brutálne znásilní neznámy páchateľ a ona to neoznámi…?
Emir Kusturica
Na mliečnej ceste (16. / 22. jún)
Patrí k najslávnejším a najoriginálnejším európskym režisérom. Na svojom konte má niekoľko významných medzinárodných cien. Na Art Film Feste 2011 bol ocenený Zlatou kamerou. Jeho novinka je nostalgickou spomienkou na predminulú dekádu a okúzľuje príbehom o láske v dobe, ktorá jej nepraje. Bosniansky búrlivák sa vracia k svojej kľúčovej téme – nezmyselnej vojne ako pitoresknej kulise, v ktorej sa odvíjajú prudké vzplanutia dvoch postáv. Emir Kusturica si vôbec prvýkrát (a ako sa sám vyjadril, aj posledný) vo svojom filme zahral hlavnú mužskú úlohu. Jagavou hviezdou tejto „romantickej rozprávky“ je však jednoznačne Monica Bellucci.
