Tip na dnes: Roberta Vana si diváci obľúbia aj pre jeho úprimnosť • Art Film Fest
00

dní


00

hodín


00

minút


00

sekúnd


Tip na dnes: Roberta Vana si diváci obľúbia aj pre jeho úprimnosť

V dokumente o výstrednom fotografovi museli vynechať celú desaťročnicu

Filmár a fotograf Adolf Zika zožal v Čechách s dokumentárnym filmom Robert Vano – Príbeh človeka na jeho prekvapenie veľký divácky úspech. Na Art Film Feste ho dnes osobne uvedú režisér Adolf Zika a Robert Vano.

To, že si svetoznámy fotograf a rodák z Nových Zámkov Robert Vano zaslúžil pozornosť Adolfa Ziku, vychádzalo aj z filmárovej predošlej tvorby. Už v roku 2007 venoval celovečerný dokument jednému z najvýznamnejších českých fotografov súčasnosti Janovi Saudkovi. Na festivale v Montreale ho vyhlásili za najlepší dokumentárny film.

,,Slávne osobnosti ma svojím spôsobom bavia. Roberta Vana poznám dvadsať rokov a keďže som sám umelecký fotograf, chcel som nahliadnuť do duše iného fotografa,” vysvetľuje Adolf Zika a dodáva, že aj napriek tomu sa o ňom počas natáčania, ktoré trvalo jeden rok, dozvedel mnoho nového.

Robert Vano je v Čechách celebritou, no ľudia ho vnímajú cez médiá a televízne šou. ,,S Vanom neustále diskutujú o tom, aké slávne osobnosti fotil, koho slávneho stretol a mňa to vnútorne štvalo. Roberta však zaujímajú celkom iné veci a to som chcel rozlúsknuť.” Zika vyzval protagonistu, aby mu rozprával o svojom živote, o ,,všetkých tých veciach, o ktorých sa ľudia neradi bavia”. Autor si od filmu nič nesľuboval, o to viac ho prekvapilo, že si dokument pozrelo v Čechách viac ako 600 000 ľudí a pozitívne sa k nemu vyjadrujú aj kritici.

Ťažšie to mal Adolf Zika s uplatňovaním autorských zámerov. ,,Robert nechcel nikam letieť, už to, že priletel teraz do Košíc je absolútne unikátne, vo filme sa totiž dozviete, že nikam nelieta a nikdy ani nebude, práve to teda prekonal. Z lietadla má totiž veľký strach. Nechcel ísť natáčať ani do lesa, pretože má z neho depresie.” Keď Vano emigroval, ukrýval sa totiž v lese, kde naňho dokonca strieľali. ,,Chcel som ho tam vziať po šesťdesiatich rokoch, chcel som ho dostať späť domov, no na obe miesta odmietol ísť,” vysvetľuje filmár. Do veľkej miery sa teda opieral o archívne materiály a ďalšou zložkou sú dialógy s protagonistom. ,,Sedemnásť hodín sme sa vo zvukovom štúdiu rozprávali, nahovorili sme celý jeho život, čím natáčanie začalo.”

Zika priznáva, že v strižni to vonkoncom nemali ľahké. ,,Život Roberta Vana je taký obsiahly, že sme mali napokon tri filmy a ja som sa musel pre jeden z nich rozhodnúť.” Jedným z motívov bola emigrácia a prepojenie s dvomi ďalšími ľuďmi, s ktorými kedysi emigroval. V emigračnom tábore ich rozdelili a až po mnohých rokoch zistil, že títo ľudia žijú vo Švédsku a spojil sa s nimi cez Skype. Druhá dejová línia sa zameriavala na Vanov zložitý vzťah s rodinou, matkou a sestrou. ,,Potom sme mali tretiu zložku, ktorú tvorí Robert. Všetky tie tri príbehy sme museli prepojiť. V jeho živote je napríklad obdobie asi desiatich rokov, keď bral drogy, ktoré sme museli preskočiť, pretože si z neho pamätal veľmi málo.” Vano to však vo filme úprimne priznáva. ,,Myslím si, že aj slovenské publikum bude dosť prekvapené z toho, aký je úprimný,” uvažuje režisér.

Adolf Zika urobil pri natáčaní výnimku, prvýkrát totiž nepostupoval podľa pripraveného scenára. ,,Pri Janovi Saudkovi sme mali presný, absolútny scenár, kam, kde a ako ideme. Pri tomto filme som použil veľmi zvláštnu metódu, ktorá napokon vyšla.” Ako prvé zdokumentoval celý Vanov život, od detstva až po súčasnosť, v zvukovej stope. ,,Potom som vzal všetky jeho fotografie a archívne videá, tiež od začiatku jeho života a mal som jednoduchý, trápny základ.” Keď to všetko zosumarizoval, začal kontrolovať, či všetky súvislosti logicky a časovo sedia a na základe toho dotáčali s Vanom ďalší materiál. ,,Toto celé sa zmiešalo, potom sme si dali pauzu a počas nej som zistil, že ten materiál je nesmierne komplikovaný. Bol som z toho na dne, myslel som aj na to, že od projektu odstúpim,” priznáva Zika a dodáva, že mnoho faktov nesedelo, pretože sa Vanove výpovede rôznili. Komplikované je predovšetkým Vanove drogové obdobie. ,,Niektoré veci sú teda polofikcia, no nie sú to nepravdy, nikdy si nevymýšľa.”

Výsledkom je podľa autora úprimný film. Robert Vano nevedel , aký bude finálny tvar, Zikovi dal voľnosť a film ho podľa neho dojal.

,,Vano hovorí o nepohodlných veciach, ktoré by normálne človek nepovedal, aj napriek tomu si ho divák obľúbi a to je najdôležitejšie,” konštatuje režisér a na otázku, či má v pláne natočiť ďalší dokument o významnom fotografovi, odpovedá záporne. ,,Zo žijúcich českých fotografov sú najvýznamnejší Jan Saudek, Robert Vano a, vyznie to asi blbo, ale tretí som ja a sám o sebe dokument točiť nebudem,” uzatvára položartom filmár.

 

Film zo sekcie Variety Select: Art Films hrajú:
18.
júna: 15:30 Kino Tabačka