00

dní


00

hodín


00

minút


00

sekúnd


Ako sme tvorili: Režisér Peter Kerekes našiel nový uhol pohľadu na slávnu rodinu.Baťa zanechal svoju stopu na štyroch kontinentoch

Košičan Peter Kerekes opäť prináša dokument, ktorý vzbudzuje záujem nielen doma, ale aj v zahraničí. Dlhé mesiace zbieral materiály na štyroch kontinentoch sveta, aby príbeh Tomáša Baťu rozpovedal novým spôsobom. Jeho BATAstories majú na Art Film Feste premiéru.

Nosíme jeho topánky a jeho zaujímavý životný príbeh si rozprávame po generácie. Reč je o Tomášovi Baťovi, zakladateľovi obuvníckej firmy, ktorý už na začiatku 20. storočia patril medzi najväčších podnikateľov svojej doby. Nielen doma, ale aj vo svete. Čo nové však môže priniesť film o človeku, ktorého príbeh už toľkí rozprávali? Kerekes vytvoril celovečerný dokumentárny film o výrobe a predaji topánok a obuvníctve a dokázal, že nový pohľad sa dá nájsť vždy. I keď tento projekt mal až tri “hlavy”. “Oslovila ma francúzska televízia ARTE a Česká televízia, či by som nechcel dokument urobiť. Musím priznať, že dosť dlho som to zvažoval, potom som sa však vďaka spoluscenáristovi Pavlovi Hajnému dostal k obrovskému množstvu zaujímavých informácií, ktoré by podľa mňa vystačili aj na 12-dielny televízny seriál, nielen o Tomášovi Baťovi, ale hlavne o Baťovcoch, ktorí žijú po celom svete,” hovorí dokumentarista Peter Kerekes a s úsmevom dodáva, že pracovať s francúzskym koproducentom bolo naozaj náročné.

Jeho snímka sa tak nesústredí len na československé korene a pôsobenie firmy Baťa v našich končinách, ale snaží sa vystihnúť fenomén Baťa v medzinárodnom kontexte. On totiž do sveta neposielal len svoj tovar, ale aj svoje myšlienky, vlastnú filozofiu fungovania podniku, práce a dokonca aj života. Preto ho dnes môžeme nazvať prvým globalistom na svete, ako znie aj originálny francúzsky názov filmu. Keď Baťa žil, riadil sa heslom: “Pohyb je život a nehybnosť je smrť.” A dokument zaujímavým spôsobom ukazuje, že Baťa bol v pohybe stále – nezastavil ho hroziaci bankrot, vojna ani problémy s vývozom topánok.

Stopa v Indii aj v Afrike
A prečo teda Kerekes váhal? “Je celkom mission impossible nakrútiť dokumentárny film o človeku, ktorý zomrel v roku 1932, keď nežijú žiadni pamätníci a spolupracovníci a existuje minimum fotografického materiálu z jeho života. Bolo veľmi ťažké nájsť kľúč k tomu, ako nakrútiť film tak, aby bol divácky zaujímavý,” vysvetľuje Kerekes, ktorý sa v rámci príprav rešerší dostal k Baťovej autobiografii, ktorú sám napísal, a nápad bol na svete. “Dostal som nápad, že jeho myšlienky načíta český herec Bolek Polívka, ktorý je pre mňa stelesnením moravského, energického muža s veľkým M. A keďže Baťa mal fabriky po celom svete, zaumienil som si nájsť ľudí, ktorí sa zaoberali obuvníctvom a momentálne sa nachádzajú v takej fáze života, v akej sa počas svojho života nachádzal sám Baťa,” dodáva Kerekes.

Dokument zachytáva dôležité míľniky aj omyly spojené s budovaním veľkolepého rodinného baťovského impéria. Vo filme sa cieľavedome prelínajú tri roviny rozprávania: životopisná – sleduje osudy zakladateľov firmy, súčasná – mapuje aktuálny stav globálneho kapitalizmu, ktorého priekopníkom bol aj Tomáš Baťa, na čo filmár využíva príbehy reálnych obuvníkov z Indie či Afriky. A nakoniec spomienková – postavená na výpovediach českých a slovenských „baťamanov“ roztrúsených po celom svete.

 

Dôkladná príprava a ujasnenie si motívov, ktoré chcel režisér stvárniť, robia z dokumentu fascinujúci filmový, ľudský aj cestovateľský zážitok. “Chcel som vo filme chlapca z rodiny, ktorá vyrába ručne topánky už niekoľko generácií. Našli sme malého indického chlapca, ktorý hovorí to isté, čo Baťa vo svojej autobiografii, že “keď som bol malý chlapec, tak som zo zvyškov kože robil topánky pre malé bábiky.” Chcel som aj niekoho, kto pracuje na vojenských topánkach, tiež dvoch bratov, ktorí spoločne pracujú s topánkami, predávajú ich a snažia sa preraziť.” Ako ich ale našiel? “Vyučujem na medzinárodnej škole dokumentárnych filmov Doc Nomads, takže mám študentov z celého sveta. Oslovil som absolventov z Indie, Afriky, Brazílie a z ostatných krajín, ktorí mi urobili rešerše. Pre nich to bola celkom slušná zárobková činnosť, zároveň zaujímavá možnosť ako byť pri filme,” potvrdzuje Kerekes s tým, že sa tak spojilo príjemné s užitočným – celkom baťovským spôsobom.

 

Aj rodina

Samozrejme, v dokumente nechýbajú ani rodinní príslušníci. “Sme už asi 176. filmári, ktorí točili s rodinnými príslušníkmi Baťovcov, sú na to zvyknutí. Dôležité však bolo prelomiť ten ich štátnický spôsob vystupovania, aby ukázali aj niečo zo seba. Som rád, že v našom dokumente vystupoval Tomas Archer Baťa, v ktorého prípade sa nám to podarilo absolútne. Prinútili sme ho totiž, aby sa postavil za výrobný pás ako jeho prastarý otec a skúsil vyrobiť topánku. Nepodarilo sa mu to,” hovorí s úsmevom o mladom potomkovi, ktorý sa ako jediný naučil po česky a k našim susedom pravidelne chodí.

 

Lucia Čížová, Festivalový denník

Film zo sekcie Slovenská sezóna hrajú:

  1. júna I 16:00
    Kino Tabačka