Oplatí sa vidieť. Papierové hlavy nerozohnala ani zmena režimu

Papierové hlavy sú posledným filmom jedného z najoriginálnejších slovenských filmárov Dušana Hanáka a na Art Film Feste budú mať špeciálne uvedenie. Dokončil ich v roku 1995, teda pred viac ako dvomi dekádami, no kritika a podoby pokriveného politického systému sú natoľko univerzálne, že ich možno spojiť s akoukoľvek dobou, obzvlášť v krajinách so zvrchovanou mocou.

 

V Papierových hlavách sa skrz archívne materiály a inscenované koláže zračí osobná skúsenosť filmára, univerzálna pachuť v ústach jednotlivca zápasiaceho s neslobodou a diktátom totalitnej moci.

Dokumentárna freska dobovej spoločnosti je vyjadrením nesúhlasu angažovaného umelca s nezdravým stavom vecí. Vyhranenou umeleckou formou udiera po prstoch tým, ktorí formovali tvár našej spoločnosti vtedy, no v kontexte súčasných udalostí je divák vystavený trpkej pravde, že sme sa ako mladý demokratický štát nepoučili na svojich chybách, ale zostali zaseknutí v opakujúcej sa slučke.
Papierové hlavy pomenúvajú rôzne podoby neslobody a absurdnej nadradenosti moci v Československu a je rámcovaný dramatickým obdobím od druhej svetovej vojny po Nežnú revolúciu v Novembri 1989. Dokument dvíha výstražný ukazovák celému svetu a je emocionálne silným vyjadrením človeka, ktorého režim osobne zasiahol.

Nadčasové umelecké dielo je zapísané do histórie slovenskej kinematografie, kde Hanákovo meno rezonuje nielen pre tento film. Nezáleží na tom, či si pozriete romantickú tragikomédiu Ružové sny (1976) alebo, za železnou oponou, oceňovaný dokument Obrazy starého sveta (1972), v každom z Hanákových filmov je sprítomnená téma slobody respektíve túžba po nej. Pre tvorbu tohto režiséra signifikantná a pre filmové umenie neochvejne odolávajúca času.

 

Roberta Tóthová, Festivalový denník

Film zo sekcie Slovenská sezóna hrajú

19.júna | 18:30

Kino Tabačka