Režisér Erik Praus dnes uvádza na AFF premiéru filmu Volanie a vraví: Nikdy som si nemyslel, že nakrútim film o mníchoch • Art Film Fest
00

dní


00

hodín


00

minút


00

sekúnd


Režisér Erik Praus dnes uvádza na AFF premiéru filmu Volanie a vraví: Nikdy som si nemyslel, že nakrútim film o mníchoch

Mystickosť Počajivskej lávry ma úplne pohltila, priznáva Peter Harum, ktorý mal v novej snímke Volanie na starosti strih. Štáb na čele s režisérom Erikom Prausom teraz ponúka možnosť ochutnať kúsok z mágie ukrajinského pravoslávneho kláštora aj divákom.

Počajivská lávra, Ternopiľská oblasť, západná Ukrajina. Mladý slovenský režisér Erik Praus a ďalší štyria členovia jeho tímu sa niekoľko rokov vracajú do miestneho pravoslávneho kláštora, aby tu zachytili (ne)obyčajný život trojice mníchov Gabriela, Vicilentia a Nazariho. „Nikdy som si nepredstavil, že budem nakrúcať film o mníchoch z kláštora. Priviedla ma k nemu náhoda. Dostal som tip na námet od kolegu na krátky publicistický film o pútnickom mieste na Ukrajine pre televíziu. Neskôr po obhliadkach nám prišla veľmi zaujímavá a silná obeta svetského života pre život pre Boha. Tak sme sa rozhodli pre trojportrét,“ hovorí o pozadí vzniku dokumentu režisér.

Z biznismena mních
Snímka sleduje na jednej strane osobnú cestu troch hlavných protagonistov od svetského života k vnútornej očiste a duchovnu, na strane druhej atmosféru a mystiku tohto výnimočného kláštora. „Pre mňa bolo fascinujúce sledovať príbeh troch ľudí, ktorí predtým neboli veriaci, mali rodiny, priateľky, deti, veľkú stavebnú firmu, rozbehnutý biznis a jedného dňa sa všetkého vzdali a našli cestu v duchovnom živote,“ hovorí Peter Harum a jedným dychom dodáva, že Volanie nie je len filmom o viere. „Som presvedčený, že príbeh je univerzálny, pretože veľa ľudí v dnešnej dobe trpí vo svojom živote vyhorením a zamýšľa sa nad hľadaním šťastia.“ Režisér Erik Praus podotýka, že fascinujúca je aj vnútorná organizácia kláštora a riadenie celého komplexu v regióne, kde prekvitá chudoba a nie sú  ani normálne cesty. Okázalá krása stavieb podľa neho ukazuje postavenie cirkvi v krajine, pričom u nás by niečo také v dnešnej dobe nebolo možné.

Niekedy aj kamera musela mlčať
Pohybovať sa s kamerou a hoci malým, ale predsa filmovým štábom po kláštore, nebolo vždy jednoduché. Slovenských tvorcov od začiatku sprevádzal otec Gabriel, jeden z ústrednej trojice. Ten im obrazne i reálne otvoril dvere do mnohých jeho zákutí. Bez blahoslovenia (požehnania) vladyku Vladimíra by však vraj filmovanie nebolo možné. Napriek tomu, kamera a kontemplatívne prostredie horského kláštora si k sebe museli nájsť cestu. Erik Praus priznáva, že niekedy to bolo naozaj náročné. „Hlavne na veľké sviatky bolo zložité nerušiť. Niektorí veriaci na nás reagovali s opovrhnutím, iní vznik filmu vítali. Samotní protagonisti boli v pohode a sami nám ponúkali nápady. Avšak mnohokrát sme im museli prispôsobovať nakrúcanie, pretože mali svoje povinnosti. Každý z nich má svoje zaradenie v rámci organizácie a musí svoju prácu v rámci kláštora plniť,“ vysvetľuje mladý filmár.

Mnohé ostalo nevypovedané
Do strižne sa napokon dostalo 65 hodín materiálu, ktoré zachytávajú observačnou metódou život v Počajivskej lávre. „Vďaka tomu, že režisér mal jednotlivé obrazy premyslené už pri nakrúcaní, v strižni sme sa sústredili najmä na asociatívnu montáž, tak, aby sme strihom a obrazom povedali čo najviac. Film pôsobí po vizuálnej a zvukovej stránke veľmi esteticky,“ hodnotí 80-minútový dokument strihač Peter Harum. Zaujímavá je aj jeho optika v porovnaní s režisérovou: jeden sa na snímku pozerá očami neveriaceho človeka, druhý presne naopak. Pôvodným zámerom režiséra bolo hovoriť vo filme viac o učení Krista, to však už bolo veľakrát filmovo spracované. Tvorcovia sa preto rozhodli nechať mnohé na nevypovedanom, transcendentálnom. „Vnímavý divák to určite odčíta,“ tvrdí Praus.

Režisér, ktorý hľadal nebo, sa k nemu priblížil na Ukrajine
Erika Prausa si mnohí môžu spojiť s jeho debutom Zem, ktorá hľadá svoje nebo. Tento dokument zaviedol diváka do rázovitej obce Pohorelá a má na konte veľmi pozitívne odozvy. Podobne ako Volanie, aj tu sledujeme príbehy konkrétnych obyvateľov, jednotlivcov vykresľujúcich obraz širšej spoločnosti, v ktorej žijú. Režisér Praus vysvetľuje: „Vo Volaní ale nesledujeme sociálno-ekonomický stav regiónu. Naším cieľom bolo nakrútiť duchovný film o premene troch hlavných hrdinov. Niečo podobné sa deje všade, kde sú kláštory. Protagonisti neboli predtým veriaci, až životné udalosti ich priviedli k viere, k vstupu do kláštora a k totálnej zmene života.“ Ich príbehy sa prelínajú s tajomnou atmosférou pravoslávneho chrámu a v konečnom dôsledku aj so súčasnou situáciou na Ukrajine. Tá síce nie je hlavným motívom filmu, no do novej snímky napriek tomu v istej miere presiakla.

Mária Galajdová

Film zo sekcie Slovenská sezóna hrajú:

  1. jún, 20.00 Kino Úsmev VSE Cinema
  2. jún, 11.30, Kino Slovan hashtag.sk Cinema