Presne pred rokom zasiahla (nielen) Slovensko šokujúca správa, že priamo na pódiu svojho divadla do večnosti odišiel človek, s ktorým je výnimočným spôsobom spojený Art Film Fest.
Jeho prezidentom sa stal v roku 2005 a s eleganciou, nonšalanciou a aj svojím povestným humorom sebe sa nenahraditeľným spôsobom zhostil tejto funkcie – vrátane 28. (čiastočne covidového) ročníka, ktorý sa uskutočnil len doslova nieľko týždňov pred jeho nečakaným odchodom. Všetci na festivale sme sa spolu s ním ešte v júni minulého roka tešili, že ten ďalší rok už bude taký, na aký všetci boli v prípade Art Film Festu zvyknutí.
Dokonca už sa aj prestal pohrávať s myšlienkou, že by na svoju funkciu rezignoval, pretože (a potvrdil to napokon aj on sám) nikto iný by ho v tejto pozícii nahradiť nemohol a nikto iný o niečom takom ani neuvažoval.
Dnes už vieme, že takmer všetko je inak. Ten ďalší ročník sa kvôli finančným problémom vyplývajúcim z dôsledkov covidovej pandémie a aktuálnych ekonomických problémov uskutočniť nemohol. Slovo takmer som však použil zámerne. Pretože meno, odkaz a spomienky na Milana Lasicu už tu s nami ostanú a nemám najmenšie obavy, že by odišli do zabudnutia.
Preto aj všetko úsilie organizátorov Art Film Festu sa už naplno sústreďuje aby v júni 2023 sme v Košiciach pripravili jeho 29. ročník tak, aby s ním bol jediný prezident v jeho histórii spokojný. Odkaz výnimočnej osobnosti a nezabudnuteľného prezidenta si to zaslúžia. Pretože ako napísal v závere svojho posledného festivalového príhovoru: “Pandémia odvanie, ale film ostáva”.
Nezabúdame a nezabudneme, pán (prezident) Lasica.
